Digitálna oblasť, výdavky na výskum a vývoj, kľúčové technológie, menová a fiškálna politika na podporu rastu

Keď sa 11. marca skončili dve čínske zasadnutia – výročné zasadnutia národného zákonodarného zboru a najvyššieho politického poradného orgánu – ukázali svetu, ako v druhej najväčšej ekonomike sveta prispieva prepojenie demokracie, tvorby politík a zákonodárstva ku kvalitnému rozvoju, čo je v súčasnosti sen takmer každej krajiny.

Premiér Li Keqiang na začiatku tohto mesiaca na otvorení piateho zasadnutia 13. Národného ľudového kongresu zdôraznil potrebu, aby Čína ďalej implementovala stratégiu rozvoja zameranú na inovácie a posilnila základy reálnej ekonomiky.

V tohtoročnej vládnej správe o práci Li uviedol, že Čína bude podporovať vedecké a technologické inovácie pre modernizáciu priemyslu, odstraňovať úzke miesta v dodávateľských reťazcoch a prostredníctvom inovácií dosahovať vysokokvalitný rozvoj.

Tieto vyjadrenia prišli v čase, keď sa globálna ekonomika dostala do recesie uprostred pandémie COVID-19. Meniace sa geopolitické prostredie a rastúci obchodný protekcionizmus ešte viac skomplikovali hospodársky rozvoj krajín na celom svete.

„Na dosiahnutie inovácií je kľúčová základná technológia,“ povedal Ni Guangnan, akademik Čínskej akadémie inžinierstva.

Ni povedal, že za posledný rok Čína dosiahla nové prelomy v kľúčových technológiách vrátane informačných technológií. Domáce čipy centrálnych procesorových jednotiek, operačné systémy a ďalšie základné digitálne technológie sa začali široko používať.

„Hoci je celkový podiel na trhu (týchto domácich základných digitálnych technológií) malý, absolútny počet takýchto produktov dosiahol 10 miliónov,“ povedal.

„Plne sa tým preukázalo, že Čína ako superveľký trh má veľké výhody v oblasti podpory inovácií. Výrazne sa zlepšili aj vedecké a technologické inovačné schopnosti krajiny.“

Napríklad, pokiaľ ide o inovácie v polovodičoch, vláda zintenzívnila úsilie o vývoj čipov doma, aby znížila závislosť od zahraničného polovodičového priemyslu. To vyvolalo nebývalú úroveň nadšenia a prilákalo kapitál od čínskych podnikateľov do domáceho polovodičového priemyslu, pričom na rozbehnutý vlak automobilových čipov naskočili aj výrobcovia automobilov.

Podľa poradenskej spoločnosti Preqin Čína v minulom roku prekonala Spojené štáty v objeme financovania polovodičov. Čínski výrobcovia čipov, dizajnéri integrovaných obvodov a ďalšie startupy v oblasti polovodičov dostali v minulom roku financovanie vo výške 8,8 miliardy dolárov, čo je viac ako šesťnásobok 1,3 miliardy dolárov investovaných do porovnateľných amerických spoločností.